HLAVOLAMY

Niektoré hlavolamy sú známe už z dávnej minulosti.

História hlavolamov siaha až do Starého Egypta, Číny, Japonska ale aj na Arabský polostrov. Originálne logické hádanky boli objavené aj na stenách egyptských pyramíd, v starodávnych gréckych zvitkoch a aj na iných starovekých pamiatkach.

Za dobu rozmachu v stredovekej histórii hlavolamov sa považuje koniec 9.storočia. V tej dobe sa objavila aj prvá kniha hlavolamov v Európe – zbierka írskeho učenca Alcuina pod názvom „Úlohy pre rozvoj mladej mysle“. Najrôznejšie hlavolamy sa objavovali nielen medzi vládnucou vrstvou, ale v jednoduchých formách aj medzi obyčajnými ľuďmi.

V roku 1893 vydal profesor Hoffman v Londýne knihu "Hlavolamy staré a nové" (Puzzles old and new), v ktorej sa okrem popisu viac než 40 hlavolamov tiež po prvýkrát pokúsil ustanoviť základnú kategorizáciu hlavolamov. Ako hlavný problém tejto úlohy popisoval fakt, že nie je možné prakticky určiť jednoznačné kategórie tak, aby sa niektoré hlavolamy neprekrývali.

Najväčší rozmach hlavolamov bol v 19. a v 20.storočí. Vďaka Američanovi Samuelovi Loydovi a Angličanovi Henrym Dudeneyovi hlavolamy prenikli do mnohých periodík a stali sa populárnymi medzi širokými vrstvami obyvateľstva. Loyd je považovaný za autora svetovo najznámejšieho hlavolamu „Pätnástka“.

Okolo roku 1903 sa objavil prvý, dnes už svetoznámy hlavolam Ježko
v kleci . Tento hlavolam má podobu guľôčky s rôzne dlhými ostňami, ktorá je vnútri valcovitého puzdra s odlišne širokými otvormi.

Veľký ,,boom" medzi hlavolammi bol v roku 1974, kedy v Maďarsku bola Ernő Rubikom vynájdená farebná kocka, ktorú dnes poznáme všetci pod názvom Rubikova kocka. Kocka nebola len hračkou, ale stala sa dokonca aj objektom skúmania matematikov a rôznych inžinierov. Vo svete sa konali súťaže v rýchlosti skladania tejto kocky.

Od roku 2009 sú veľkým obľúbencom vo svete logických hier guličky NeoCube. Ich názov vznikol spojením slova Cube, teda kocka a Neo, čo je skratka pre neodymové magnety.

Odbor, ktorý je zameraný na hlavolamy sa neustále rozvíja a tak denne vznikajú nové hry, mechanizmy ale aj časopisy, ktoré majú potrápiť logické myslenie, zachovať intelektuálne schopnosti človeka v dobrej kondícii, trénovať neštandardné uvažovanie a zvyšovať celkovú intelektuálnu úroveň človeka.